Page:Parépou - Atipa, 1885.djvu/78

Le texte de cette page a été corrigé et est conforme au fac-similé.

qué pimentade, hipp ! to gadé yé rouvini.

— Li gaini ça qui c’allé, pac yé trouvé yé pas assez gros mouché ici la. To crai yé pi gros mouché, en France ? Yé gain tò. Là-bas la, pessonne pas connait yé.

— Li ta caba, dit Timothée ; rété soupé qué nous.

— Mo femme bouilli tois poucici qué oune chouguié zharicot. Lò to femme wa savé, a qué mo to soupé, li pou ca dit engnin.

— Mo ca rété, réponne Atipa.

— Femme ho ! appelé Timothée ?

— Eti houomme, réponne so femme.

— Est-ce mangé la kioui ?

— Oui.

— Heinbin ! en nous mangé. Atipa ca dinein qué nous.

Madanme Timothée metté couvè ; pis yé metté à tabe.

Pendant dinein la, yé causé di oune tas di zaffai. Timothée trouvé nègue yé la, mal fé, ca lessé yé bitachon conça, yé toute, pou allé la l’ò.

Atipa fait li comprendne a ça yé wa wai, tant qui l’ò la wa douré. Jounein, bitachon trop pitit moceau, pou yé lessé placè.

Quand yé fini soupé.