Page:Parépou - Atipa, 1885.djvu/187

Le texte de cette page a été corrigé et est conforme au fac-similé.

conça. A qui tafia, blangue yé la wa boai, pou fait ça zaffai la ?

Là-sous crique, yé contré qué dé nègresse zappât, qui té soti pêché qué yé planche. Yé croucrou té plein qué chanque qué zappât.

— To ça nègue en bas, rouprendne Atipa, to pas connaite quakié au vent, ni ça qui proche Cayenne yé la, a di yé mo ké causé qué to.

— Si to wlé, mo ké coumencé palé to di Oyapoc ; a oune quakié mo content, et pis, mo allé souvent bò la. Ça la, qui gain bon moune. Lomba, Brissel, mouché Geinne. Brissel, ça pronmiè nègue Oyapoc.

— Lomba, quand toute moune ca bandonnein bitachon, pou vini Cayenne, a lò la, li ca prend chimin Oyapoc ; palé mo di ça.

— Blangue yé la, zòte songé bongué donc, pou tiré, paroaisse Oyapoc, di vié pénitencié la ?

— Li té gain oune monpè, oune temps, la la, a galérie léglise la, qui té ça so pac cabrite. Oune jou, mouché Hinnique roumin li oune roumin, pou ça ; so oueil té chaud. Mé, a té oune bon monpè ; li mouri.

— Mo allé Oyapoc, oune foai, qué ras l’marée, mo manqué neyé la Coumarouman. Lò