Page:Parépou - Atipa, 1885.djvu/121

Le texte de cette page a été corrigé et est conforme au fac-similé.

sous cantique Noël. A coolie, oune so, qui fò passé li, pou conté conte. Lò à soai rivé, to ca tendé : cric ? crac ! massac-massac ? cam ! kini-kini ? bois sec ! Quand to téndé : rouveillé l’ conte, ça pou nous pas pêché machoran.

— Li conté nous, toute conte bongué metté là-sous la tè. Mé, dé mo ca songé :

Cric ? Crac !

Jaquot qué macaque.

— To beau semblé moune, passé mo, dit jaquot, to pas capabe palé kou mo.

— To ca palé, réponne macaque, pace to pas gain lanmain ; yé pas pouvé fait to travaille. Si mo té wlé palé, mo té wa palé mié qui to ; mé, mo pas beinsoin çassé lélécou, pou mo cò.

Kini-kini ? Bois sec !

Ça la, ça beif, moune qué bongué.

— Coument pou mo fait qué li, doumandé beif, lò li fait so pitite ?

— Metté li à tè, réponne bongué.

— Beif metté li à té, vié.

— Coument mo ké fait qué li, doumandé moune, lò li fait so pa ? bongué fait li, meinme réponse la.

— Moune trouvé so pitite trop joli, pou jité li à tè, conça. so kiò prend saingnein. Bongué dit : kinbé li alosse.